Uvádza sa, že toto ochorenie ročne postihuje 6-7 ľudí zo 100 000 obyvateľov. O niečo častejšie sa pritom vyskytuje u žien.

Príčina ochorenia

Imúnnu patogenézu ITP dokázal prvýkrát v r. 1950 William J. Harrington, hematológ zo St. Louis. Od pacienta s ITP odobral asi 500 ml krvi, ktorú potom podal sebe formou transfúzie. Počet jeho doštičiek rapídne klesol, pokles trval niekoľko dní a evidentné boli modriny. Bunky v pacientovej kostnej dreni však ovplyvnené neboli. ITP bola spôsobená cirkulujúcim autoimúnnym krvným faktorom. Príčinou ITP je teda zvýšený zánik doštičiek spôsobený autoprotilátkami a ich znížená tvorba v kostnej dreni.

Prejavy ITP

Prejavy ochorenia sú veľmi variabilné a závisia od závažnosti trombocytopénie. Najčastejšie ide o kožné (bodkovité krvácania, modriny) a slizničné krvácania (z nosa, ďasien, tráviaceho traktu, nadmerné menštruačné krvácanie). Na prítomnosť ochorenia ITP tak môže prvýkrát upozorniť napríklad zvýšené krvácanie po úraze, trhaní zubov, vybratí mandlí či iných operačných zákrokoch.

Súčasná liečba

Liečba ITP sa zameriava najmä na potlačenie tvorby protilátok. Používajú sa kortikoidy, zriedkavejšie aj iná imunosupresívna liečba. U niekoho sa počas života vyskytne len jedna epizóda ochorenia, u iných pacientov sa môže ochorenie opakovane vracať. Chirurgické odstránenie sleziny dokáže navodiť dlhodobú odpoveď až u dvoch tretín pacientov. Moderná liečba podporuje tvorbu krvných doštičiek v kostnej dreni. Tzv. agonisty trombopoetínových receptorov sú dostupné v tabletkovej alebo injekčnej forme. Injekcie si mnohí pacienti dokážu pod kožu aplikovať raz týždenne i v domácich podmienkach a pri dobrom nastavení liečby z nej môžu dlhodobo profitovať.