MUDr. Eva Goncalvesová, CSc.
MUDr. Eva Goncalvesová, CSc.
vedúca Centra pre pľúcnu artériovú hypertenziu Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave

O súčasných možnostiach liečby hovoríme s doc. MUDr. Evou Goncalvesovou, CSc. , vedúcou Centra pre pľúcnu artériovú hypertenziu Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave

Ako rozlíšime príznaky pľúcnej arteriálnej hypertenzie (PAH) od bežnej dýchavičnosti spôsobenej – povedzme – zlou „kondičkou“?

Niekedy je skutočne ťažké spozorovať, že úroveň vnímania nedostatku vzduchu nezodpovedá vykonávanej fyzickej námahe, najmä v prípadoch, keď choroba postupuje pomaly. Aj preto je diagnostika tohto ochorenia zložitá. Od prejavov do vyslovenia podozrenia a potvrdenia diagnózy často uplynie niekoľko mesiacov, niekedy aj rokov.

S ktorými ochoreniami sa PAH najčastejšie chybne zamieňa?

Najčastejšie je to ochorenie pľúc, priedušiek alebo ľavej komory srdca. Na potvrdenie diagnózy je potrebná celá škála testov. Na začiatku je to väčšinou echokardiografia a funkčné vyšetrenie pľúc, na základe ktorých vznikne podozrenie na ochorenie. Na ďalšiu diagnostiku je potrebné CT pľúc, viaceré krvné testy, niekedy rádioizotopová diagnostika a vždy tzv. pravostranná katetrizácia srdca. Pri nej sa do pravej komory a pľúcnice zavádza tenká sonda, ktorá umožňuje priamo merať tlak v rôznych úrovniach.

Prejavuje sa ochorenie aj nejakými inými príznakmi ako dýchavičnosťou?

Zriedkavejšie sa choroba prvýkrát prejaví bolesťami na hrudníku pri námahe, prípadne krátkym bezvedomím, ktoré vyprovokuje fyzická namáha.

Ktorí ľudia patria z hľadiska životného štýlu a zdravotného stavu do rizikovej skupiny? Je PAH dedičná?

Choroba postihuje najmä ženy. Muži sú zastúpení asi v 30 %. Niekedy je vznik ochorenia spojený s chorobami spojivového tkaniva (systémová sklerodermia), ochoreniami pečene alebo vrodenými chybami srdca. Familiárne varianty choroby sú veľmi zriedkavé.

V čom je život pacienta s PAH ťažší? Ktoré aktivity nemôžu pacienti vykonávať?

Pri PAH sa dýchavica časom stupňuje. V pokročilejších fázach ochorenia môže byť pre pacientov vyčerpávajúca aj malá námaha. Musia odpočívať napríklad aj po krátkej chôdzi po rovine. Zadýchajú sa aj pri takých činnostiach, ako sú drobné domáce práce či osobná hygiena.

Aké sú dnešné možnosti liečby? Je PAH vyliečiteľná?

PAH je nevyliečiteľné ochorenie. Pred rokom 2005 neboli u nás na toto ochorenie dostupné žiadne lieky. Dnes máme niekoľko liekov, ktoré možno aj kombinovať, čo život postihnutých pacientov podstatne zlepšuje. K dispozícii sú tri skupiny liekov a existuje dobre prepracovaná taktika ich použitia. Lieky sa rôznym spôsobom kombinujú, podávajú sa vo forme tabliet, sprejov, prípadne podkožnou alebo trvalou vnútrožilovou infúziou. Okrem toho existujú postupy a lieky zamerané na podporu srdcovej činnosti alebo zlepšenie okysličenia krvi, napríklad formou domáceho podávania kyslíka. Pacientom v pokročilej fáze ochorenia so zlou prognózou však niekedy pomáha iba transplantácia pľúc. Táto má však svoje kontraindikácie a je riešením u menšej časti pacientov.

Dospeje do takéhoto štádia časom každý pacient? Alebo je možné postup choroby úplne zastaviť?

Len u menšej časti pacientov sa podarí chorobu na dlhší čas stabilizovať, alebo dokonca zlepšiť. Častejšia je postupná dlhodobá progresia choroby.

Nielen u nás, ale aj všade vo svete je liečba vzácnych ochorení finančne náročná, keďže vývoj a výroba nových liekov sú extrémne zložité. Ako hodnotíte dostupnosť liečby PAH na Slovensku?

Dostupnosť liekov na pľúcnu arteriálnu hypertenziu u nás sa dá porovnať s najvyspelejšími krajinami. V rámci bývalého východného bloku je dostupnosť liečby určite najlepšia u nás a v Českej republike.